Otázka dôchodku, respektíve finančného zabezpečenia na starobu trápi v dnešnej dobe nejedného z nás. Hold, bežný človek si s týmto problémom zrejme bude musieť dopomôcť i sám, to isté platí najmä pre podnikateľov, čiže živnostníkov. Ako vravím, otázka staroby trápi nejedného z nás, robotníka ako aj živnostníka, a ani nie snáď kvôli boľavým kĺbom, ako skôr z pohľadu finančnej otázky.
Samoplatitelia a živnostníci tak majú z veľkej časti tendenciu odkladať si najnižšie čiastky poistného, nakoľko to považujú predovšetkým za súčasné šetrenie nákladmi a možno z istého smeru svoju zabezpečenú budúcnosť. Prakticky si to povedzme na rovinu- nechce sa nám z rúk dávať viac, ako si myslíme, že by bolo nutné. Chtiac-nechtiac sa tak v prípade ukladania poistného chceme uspokojiť s najnižšou čiastkou. Faktor však zohrá aj isté psychologické hľadisko, kedy v podstate len málokto z nás pozná svojho budúceho ja a ide o istý pocit nevery, kedy si myslíme, že ukladaním tejto čiastky sa vlastne ochudobňujeme. Nad sociálou ekonomikou však svieti varovný prst a takmer nikto z nás nie je na starobu v bezpečí. Nahradí nás mladá krv a zostaneme nepotrební. No a úspory? Zostali nejaké úspory? Ceny a poplatky môžu byť o dekády rokov oveľa vyššie a celú našu situáciu to riadne skomplikuje.
- Krátkodobé finančné sporenie je nám síce z istého hľadiska súčasne sympatické, ale finančný analytik by určite radil pozrieť sa o niekoľko rokov ďalej.
Pokiaľ sa zamyslíme nad negatívnym dopadom ekonomiky 21. storočia a otázku zabezpečenia slovenského občana, buďme úprimní- behá áma mráz po chrbte. Nehovoriac o tom, koľkým dôchodcom dnes chodí na návštevu exekúcia, pričom ide z veľkej časti o poctivých ľudí, ktorí celý život pracovali, no nedokázali sa prispôsobiť novému režimu kapitalizmu.
Tento nám vlastne viditeľne vraví, aby sme si svoju starobu rozhodne zabezpečili i my sami a prioritným by tak pre nás mal byť nie prvý, ale predovšetkým druhý pilier. Do prvého vrazíme potrebné minimum, ale druhý je v podstate našim nefalšovaným zrkadlom a odpoveďou dnešného postoja k nášmu budúcemu ja.