Tradícia vianočných stromčekov je veľmi sporná a samotné dejiny nie sú v tomto jednoznačné. Jednou z teórií je, že tradíciu začal mních, ktorý prišiel v 7. až 8. storočí do Nemecka. Volal sa svätý Bonifác. Jedlička mu svojím tvarom pripomínala Najsvätejšiu trojicu: Boha, jeho syna Ježiša a Ducha svätého.
Spočiatku sa jedlička ozdobovala iba jednoduchými bielymi sviečkami. V Lotyšsku napríklad aj s ružami, ktoré sa spájali s Pannou Máriou. V 15. storočí sa postupne trend začal meniť a na stromček začali pribúdať aj iné ozdoby.
V 17. storočí sa vianočný stromček „presťahoval“ z exteriéru do interiéru a priväzoval sa ku stropu. Zdobil sa papierovými ružami, oplátkami, orechmi a cukrovinkami. Časom sa ozdoby stali rôznorodejšie a každá rodina používala svoju vlastnú vynaliezavosť a fantáziu. Neskôr už dekorácie zahŕňali aj farebné vaječné škrupinky, cukríky zabalené do staniolu a sušienkové kolieska či hviezdičky.
Ďalším levelom boli ručne šité ozdôbky zo sklenených korálok a snehových vločiek. Američania pridali svoj diel vynaliezavosti a vešali na svoje stromčekygirlandy zo sušených plodov brusníc alebo popcornu. Veľkým hitom sa stali vystrihnuté ornamenty z novín alebo časopisov.
V skutočnosti sa v tomto období už dávalo na stromček toľko ozdôb, že ho takmer nebolo pod nimi vidno.
Až do 80. rokoch minulého storočia boli jedinými komerčne predávanými ozdobami na trhuručne fúkané sklenené gule z nemeckého Lauscha. Po novej myšlienke o začatí masívnejšieho predaja prišli podnikatelia s nápadom vytváraťrôzne figúrky, podobizne svätých, slávnych ľudí a zvierat. Myšlienka sa stretla s okamžitým úspechom a začal boom remeselnej výroby. V okolí Lauscha boli vtedy celé rodiny, ktoré táto produkcia živila.
S príchodom 20. storočia sa ozdoby začali meniť zo sklenených na plastové a v súčasnosti sú produkované v miliónových nákladoch. Podobne osvetlenie stromčeka prešlo dlhú cestu od voskových sviečok až po LED lampy.
Pointa Vianoc však zostala zachovaná. Vždy to budú sviatky radosti, šťastia a pokoja.