Do kategórie ručných prác mojej babičky sa radia tieto základné techniky :
Háčkovanie
Pletenie
Šitie
Vyšívanie
Paličkovanie
Od malička mi moja zlatá babička háčkovala pre moje bábiky kabátiky, nohavice, čapice, svetríky, dečky. Vždy rovnaké urobila aj mne. Či mi len kamarátky závideli. Babička bola múdrou a šikovnou žienkou. Naučila to teda aj mňa. Moje prvé výtvory boli veruže strašné. Kostrbaté, nerovnaké. Háčkované iba hrubou háčkovkou. Bolo mi do plaču, keď som sa pozrela na hrôzu, ktorú som vytvorila. Babička ale vo všetkom videla iba samé pozitíva. Chválila ma všade a pred každým, akú len má šikovnú vnučku. Nedalo mi to a tak som aj po večeroch skúšala háčkovanie. S praxou prišli aj krajšie výtvory, prechod na jemnú háčkovú a vytváranie maličkých háčkovaných očiek podobných na nerozoznanie.
Rovnaké to bolo aj s pletením a vyšívaním. Najprv podľa predkreslených vzorov, neskôr na základe vlastnej fantázie a vlastných výtvorov.
K šitiu so privoňala iba okrajovo. Viem na základe hotového strihu vystrihnúť látku a zošiť ju. Viem všiť zips, alebo opracovať gombíkovú dieročku. Šitie ale skôr využívam na opravu, skracovanie odevov, ako na ich výrobu.
Vysokou školou ručných prác je paličkovanie. Tu so len na úrovni predškoláka, povedané školskou terminológiou. Hádam to raz zvládnem tak, ako babička. Vedela robiť celé obrazy paličkovanou čipkou nie len podľa podkladu, ale aj sama podľa vzoru starších kolegýň vytvárala ona obrazce a rozpracovávala ich do podkladov pre začiatočníčky.
Krása ručnej práce je nenahraditeľná a našťastie sa dnes oceňuje nie len v predajniach UĽUV, na trhoviskách a v cudzine, ale je žiadaným darčekovým artiklom aj doma. Tento fakt priláka do budúcna viac mladých ľudí k tradičným remeselným praktikám a k ručným prácam. Nebude to už iba pre babičky a zopár žien.